HK JAMES Tatranská Polianka

Tupá - prvovýstup “Hodená rukavica”

Tupá - ľavá časť
SZ pilier “Hodená rukavica”
IV, 8 hod., 17.2.2007
M. Bobovčák, R. Gažo

Tak sme sa v túto krásnu februárovú sobotu vybrali s Robom poobzerať po Tupej. Modrá obloha sľubovala krásny deň a vcelku bola dosť aj kosa. Lyže bez lyžiarok, ktoré sme si brali na nástup (našťastie ako sa ukázalo neskôr ) sme nechali na Popradskom, do doliny bola vyšlapaná stopa.

Krásne ranné panorámy

Mal som vyhliadnuté nejaké nelezené piliere v ľavej časti steny až za žľabom - Bednára a spol. Ku koncu steny sú ešte dve cesty „Tepa Blada“ a „Pilier Mumirków“ , ktore liezli varšavania počas ich “obozu” v marci 2004. Vyberáme si pilier oddelený od poľského Tupého Ostria výrazným žľabom . Presne pod ním nastupujeme hore pod stenu. Na hrebeni dosť fúka ako vidno z prašanových oblakov vyzdvihnutých z hrebeňa. Tieto oblaky pravdepodobne kondenzujú. Zo žľabu vpravo od nášho piliera sa rúti cez prah impozantná prachová lavína. Občas mihnem okom aj na žľab nad nami. Ani nestačím zrúknuť na Roba, ktorý je kúsok kolmo podomnou, len vykriknem do p… a ozlomkrky uháňam doprava. Zo žľabu nad nami sa valí ešte impozantnejšia široká a vysoká prachová perina. Robo uháňa rovnakým smerom, uf ušli sme.

Trávy držia – prijemné prekvapenie na nástupe

Konečne sme pod pilierom a naväzujeme sa. Z pravého žľabu sa to občas zasa vysype. Nastupujeme trávami smerom k výraznej rampe, trávy dobre držia čo je skvelé, lebo istenie niet veľmi kde zaloziť, na rampe sú len tak delikátne prilepené, ale “trimu”. Tak sa pomaly prebíjame hore pilierom pekným mixovým nie tažkým lezením, Zdola nás prišiel podporiť Meďo pri prechádzke dolinou (kde asi stratil klúče od bytu). Nad prvým sedielkom pri vyberaní frenda odkladám do trávy vedľa hore vedúceho lana svoju najlepšiu goráčovú salewácku rukavicu. Po sekunde keď sa obzriem zázrakom zmizla. Obzerám sa po Copperfieldovi aj po rukavici, nikde ich niet.

A sme v prvom sedielku

Čas na raňajky

Vzhůru – čas pokročil

Dnes je úžasný deň ráno objavujem na parkovisku svoje novo obúchané Punto - neznámy dobrodinec. Ale to nemalo byť dnes ešte všetko. Kedže sa poctivo istíme strácame dosť času najmä hľadaním možností istenia. Pri páčení V-skoby zo štandu zobákom cepínu mi pristáva kladivko pod okom. Krásnu sobotu už nemôže zhatiť ani to, že posledné dĺžky na hrebeň Tupej lezieme za tmy. Vzhľadom k tomu čo sme ráno videli neriskujeme zostup blízskym Lúčnym sedlom, takže nás čaká už iba nekonečná cesta hrebeňom Tupej až do sedla Ostrvy a dole na pleso.

Nová cesta má dva úseky skalného lezenia za IV ostatné je trávo-skalo mix a dočkala sa hneď aj prvého opakovania. V nedeľu Meďo so spolulezcom Mirom dávajú celý pilier za 4 hodiny, keď lezú 2/3 piliera súčasne.

Fototopo

Fototopo