Predseda bol liezť!
Posledný augustový týždeň sa v Tatrách urobil plech plechov, ktorý sadol akurát do mojej dovolenky, takže sa dalo celkom slušne realizovať …
1.deň (účastníci - Julien & Moco)
Rozcvička v Tichej doline - bajkami do Tomanovskej doliny, odtiaľ peši do sedla a výbeh na Poľskú Tomanovú (hmm, pre niekoho rozcvička, pre iného doražák)
2.deň (účastníci - Julien, Jaro, Moco)
Nacvičenie istenia a práce z lanom - Javorový štít z Javorového sedla, s bohovským piknikom na vrchole.
Javorový štít (Moco a Julien).
3.deň (účastníci - PREDSEDA & Moco)
Vážení priatelia, predseda bol liezť! Dali sme si pohodovku po rebre na Dvojitú vežu s nástupom (vývozom) o piatej ráno a po zostupe štvorhodinovým ležaním na Sliezskom dome. Predseda vyhlásil, že taký deň už dlho nezažil a znovu začína liezť… Tak uvidíme …
4.deň (účastníci - Julien & Moco)
Sexuálny deň - … bali sme na kopce …
5.deň (účastníci - Julien, Máro, Katka, Žaba, Moco)
Zase do Granátov, tentokrát sme boli vyvenčiť dievčatká na Veľkej Granátovej veži po takom ľahkom rebierku. Nie je nič krajšie ako po zostupe ležať v tráve na Granátovej lávke a mať všetko na háku … Stretol som Spyrosa s Ivčou, ktorí sa nám nominovali do auta, takže predseda sa musel dvakrát otočiť a navyše sa potom separovali na Velickú stenu.
6.deň (účastníci - Máro, Jaro, Žaba, Moco)
Po fyzickej a metodickej príprave opúšťame o 6 20 Biele vody smer Čierny štít. Na Brnčalke sme za 1 a 3/4 hodinu, pod nástupom za ďalšiu hodku a pol. Naliezame do Stanislawa - dve dvojky. Po prvom štande ma strieda Máro, ktorému opisujem krásy druhej dĺžky skrytej hneď za rohom štandu (cestu sme liezli s Bobošom, Ivou a Spyrosom v júni). Lano sa míňa dosť pomaly - tuším, že je zle. Po obvyklom povele do vysielačky sa za rohom štandu potvrdzuje moja predtucha - Máro sa zadrbal do krásnych hladkých platní vpravo od cesty - parádička. Tretiu dĺžku ťahám opäť, štvrtú tiež, no pamäť neslúži tak som sa trochu mrkol do Puškáša. Nakoniec doliezam na vrcholovú hranu - lano je tak pocikcakované, že ledva ťahám. Máro sa pri mne skoro ani nezastavil, zobral matroš a poď ho po hrane na poslednú dĺžku. Medzitým počujem z ľavej strany vzdychanie, ochkanie a nadávanie, ktoré sa stále viac približuje až vykukne červená prilba s Jarovou hlavou - tiež má rád modifikácie ciest. Prilieza zo slovami “Žaba ma zabije”, ale tá typicky ženským mačacím štýlom zvláda aj nechytovatý previs a brucho. Posledná dĺžka bola krásna a tak dokončujeme cestu, ktorú sme v júni otočili tesne pod vrcholom pri poslednom borháku. Nastávajú žracie orgie, nejaké to foto, preklínanie natlačených lezečiek a ide sa dole. Zostup je OK, mužíci potešili. Na chate sme už za súmraku, dopĺňame hladinu alkoholu a za svitu čeloviek sme pri aute za neuveriteľných 80 minút. Večer končíme u Ruda litrom vína.
Čierny štít (zostupová vežička č. 2).
7.deň (účastníci - Máro, Jaro, Žaba)
Padá rozhodnutie - Kuttove platne na Batizák. Moco ostáva v BC (u Ruda) a usmerňuje chalanov, že kadiaľ a kam … O 11 00 mu zvoní telefón, že kde je kua ten nástupový borhák … Žaba sa hrá na Žofrého de Pejrak a tak sa vracia späť sledujúc chalanov ako úspešne míňajú všetky borháky v ceste. 1. dĺžka - zádrb pod previs a vyliezanie doprava - 2 hod., 2. dĺžka - slalom medzi borhákmi, 3. dĺžka - trefa do cesty !!! Ďalší telefonát o 18 00 - sme na hrebeni, čo ďalej ? Všetci sme mierne znervózneli, predseda už v mysli chystal akcošku … Jednoznačná odpoveď - zlaňte po borhákoch a pekne rýchlo ! Keďže signál je taký, aký je (resp. nie je), ďalší telefonát bol až okolo 21 00 - sme pri plese ! Nastalo všeobecné uvoľnenie a očakávanie dvojice u Ruda s otvoreným notebookom s obrázkom Batizovského štítu a nákresom cesty. Chlopi dorazili o 22 15, zjedli všetko, čo sa dalo a vydali sa na cestu do BA, kam došli o štvrtej ráno.
Batizovský štít (prvá dĺžka).
8.deň (účastníci - Moco - sám vojak v poli)
Cesta do BA cez Horné Naštice (oprava výfuku), cca za IV+ …
PS: Sedembolestná Panna Mária - patrónka Slovenska, ako dobre, že si vo štvrtok …
