Jarné “rozlezenie” na Žeruchách
Západná Žerucha - 13.05.2006
viď Spyrosov článok.
Východná Žerucha - 18.06.2006
Naše jarné rozliezanie v Tatrách pokračovalo po nútenej pauze zapríčinenej metrom nového snehu, ktorý napadol hneď v nasledujúcich dňoch a týždňoch po výstupe na Západnú Žeruchu (proste po nás potopa). Po júnových zimných podmienkach sa dalo niečo podniknúť až tretí júnový víkend.
Sobota začala obvyklým zrýchleným presunom po trase BA - volebná miestnosť - TA3, vyzdvihnutím vecí u Ruda v Batizovciach, nákupom, stretnutím so Spyrosom v Smokovci, čisto formálnym vypýtaním Spyrosa od Ifči (diki dievčatko), prebalením vo Felícii a odvozom na Biele Vody (diki dievčatko), kde nám v aute robil spoločnosť následník trónu Spyros II., ktorý v tom horolezeckom kandli, čo sa šíril autom krásne hajal. Po srdcervúcom odlúčení na Bielych Vodách sme započali nekonečný pochod na Brnčalku, mimochodom za búrky, keď po 200 m kráčania počujeme za sebou známy zvuk prichádzajúceho terénneho vozidla jednej renomovanej záchranárskej organizácie. Kua, šak to je predseda ! Na Šalviáku sme teda boli nečakane skoro (diki predseda). O dôvode použitia dopravného prostriedku našim predsedom taktne pomlčím…, ale sme še pobavili. Takže na chatu sme dorazili clkom skoro a cestu nám výrazne skrátila analýza volieb so záverom, že my dvaja by sme vlastne ani nemali spolu liezť …
Na chate nás čakal Rosťa, ktorý tam už celý deň netrpezlivo podupkával, popritom bol pozrieť nástup a žľab, pričom ho pekne opieklo. Objavilo sa aj bivakujúce duo Piškót - Rigi s vekovým priemerom dosť pod 20 a teda zatiaľ zdravými krížami. Nakoniec bolo z toho iba bivakujúce sólo, lebo Piškót zaliezol spať na chatu so slovami, že je chladná júnová noc - mal pravdu, v noci bolo iba 15 °C plus.
Nedeľa začala exteriérovými raňajkami o siestej, a teda ukážkovým skorým nástupom pod stenu. Zvolili sme taký súbežný nástupový variant - jedna dvojka (Piškót - Rigi) takým vhĺbením a my traja (Spyros - Rosťa - Moco) pilierikom zľava. Základom dobrej túry bolo excelentné “naloženie” do sute, ktoré Moco so Spyrosom realizovali súbežne s veľkou noblesou. (Spyros, nikdy nezabudnem !)
Po nekonečnom materiálovaní, slučkovaní, obúvaní, balení a naväzovaní som začal ťahať hore po pilieriku celkom pohodovú dĺžku, zrobil som štand, niečo som zamrmlal do vysielačky a začal ťahať laná. Bolo mi podozrivé, že idú tak ľahko, čo sa mne v prvej dĺžke zrovna nestáva. Po 10 minútach sa ozýva Spyros, že: “kua, konečne mám Tvoju frekvenciu, neboli sme naviazaní a konce lán sú 20 m nad nami”. No parádička. Našťastie druhá dvojka akurát vyliezla vhĺbenie a pripojila sa do našej cesty, takže si tie laná nakufrovali a zhodili ich dolu tým dvom. Po klasicky chaotickej prvej dĺžke nasledovalo vskutku pohodové a naše pomery aj rýchle a organizované lezenie hore. Najkrajšími úsekmi boli vyskobovaný výšvih nad koncom lávky (tretia dĺžka), nádherná puklina v platni (celá krátka štvrtá dĺžka) a päťková stienka s previštekom (piata dĺžka) (doporučujem doplniť opis do sprievodcu). Počas lezby sme pod sebou pozorovali prichádzajúcu partiu Boboš - Iva - a ti dvojo chlopi Jano a Robo, ktorí išli za nami stíhaciu lezbu, takže sme sa všetci stretli hore na kopci - dokopy 9 poliankárov. Nasledovali žracie, fotiace a opaľovacie orgie a spoločný zostup dole snehovým žľabom. Na chate padalo pivo za pivom až do rozchodu - avšak okrem Spyrosa a Moca, ktorí ostávajú až do zajtra a všetci im závidia.
Rigi - doteraz živý dôkaz mladíckej nerozvážnosti, ale mladí Tatranci to majú v dnešnom mmetodickom vákuu ťažké.
Kozí štít - 19.06.2006
Ej veru, zaspali sme ráno. Vyrážame až o deviatej z chaty a je mi jasné, že do BA dnes dorazím ako obvykle - zajtra. Stúpame hore svahom, tretíkrát po sebe by ma to už asi nebavilo. Striedame sa s ešte jednou dvojkou, čo chce liezť ľavý pilier na Kozí. My máme v pláne pravý, čo nám včera poukazoval Boboš. Keďže sme sa nerozdelili a pod stenu dorazili spoločne, došlo nám, že ideme rovnakú cestu. Začínajú oni, my klasicky -rozbaliť, vytriediť, obliecť, nacvakať, obuť, zbaliť. Dnes serba neprichádza, takže osvedčený rituál sa nekoná.
Hneď po druholezcovi z prvej dĺžky začínam liezť, reku že to budem mať za ním ľahšie. Taký trt, šlo to asi prvých 10 metrov, potom sa už len vzďaľoval a videli sme sa až na kopci … Tá prvá dĺžka bola taká nejaká blbá. Na prvom lane som trochu postrádal morál, istenia som dával úplne všade, takže hore som to lano skoro nedotiahol. Našťastie borháky ! Spyros mal na druhom lane celkom fajn pocit (nabudúce ťaháš !) Ďalej to už bolo turistiko-lezenie. Akurát Spyros si v jednej dĺžke vyskúšal, ako sa lezie iba s jednou rukou - v druhej si naberal jedno lano, čo sa mi seklo pri vyťahovaní. Jeho nadávky celkom osviežili úplný výpek, čo panoval.
Na vrchole tradične - žerba, foto, balenie, opaľovanie, rozjímanie nad krásami našich žien a zostup. Tentokrát po blatošotoline, fakt sme si to vychutnali. Potom už len na chatu, rýchlozbalenie a švihom dole. Pod Šalviákom nás čakala Ifča so Spyrosom II - klasicky spiacim a spoločne sme dosiahli kótu Biele Vody (opäť diki za odvoz dievčatko).
Do BA prichádzam o polnoci a po ceste rozmýšľam nad ďalšou lezbou. Uvidíme, či počasie pustí, alebo bude typický povodňový júl.
Jarné rozlezenie v masíve Kozieho štítu.
