HK JAMES Tatranská Polianka

Lezecká báseň

Lezecká báseň (Pyšný štít - JZ pilier 12.7.2008). Po minulotýždňovom prelezení mokrého, spoteného King-Konga na Malom Ľadovom štíte sme zatúžili po tatranskom dlhočiznom lezení. Padli návrhy Rumaňák zo severu či Mengušovský pilier z Poľska. Obe však vyžadujú trochu stratégie a aspoň dva dni pekného počasia ak nemá ísť o čistý masochizmus. Hoci ani premýšľať sa nám veľmi nechcelo, rozhodla hlavne predpoveď, sobota obstojná prevažne slnečno, nedeľa už “nič veľa” ako my česi hovoríme.

Kdesi v pamäti som vydoloval akýsi popis dlhého piliera na Pyšný štít - videl som to na horydoly.cz. Teda túto Turkovu blikajúcu stránku nemám veľmi v láske a aj bulvárny autor mi je viac ako ľahostajný, predsa len som nakukol. Pyšných ľudí nemám rád a čo v sebe môže skrývať taký Pyšný štít - dosť odpudivý názov. Lastovičia veža po starom, to mi bolo sympatickejšie, hoci o lastovičkách tu pravdepodobne ani nechyrovať. Možno práve pre tento pyšný názov som sa štítu 30 rokov úspešne vyhýbal. Turkov bombastický opis JZ piliera alpského razenia v Tatrách (20 dĺžok a viac) ma skutočne zaujal a superlatív “lezecká báseň” v opise cesty to opečiatkoval. Rohodlo však hlavne jedno meno z prvovýstupcov - Motyka, jeho cesty ma nikdy nesklamali. Fli bola nápadom tiež nadšená.

V sobotu sme pricupkali pod nástup niečo po 9 tej. Vstúpili sme do tajnej rokliny, ktorú z chodníka ani chaty nevidno. Teda na alpskú túru to nie je najvhodnejší čas nástupu, ale pohodlie postele a spokojný výšľap z hrebienka to starším ľuďom pristane viac ako mladícke pachtenie (a nakoniec čelovky to istia).

Okulahodiaci bol už prvý výšvih piliera. Skutočne dosť ťažké, klasická štvorka so všetkým čo má mať klasická horolezecká túra, chyty, stupy, priehrštie možností na istenie, dobré štandy a ohromnú expozíciu. Krajinovo krásna túra, tu skutočne nie je superlatív na zamaskovanie škaredej cesty. V tomto duchu sa to nieslo celých 5 dľžok. Nechápavo som krútil hlavou, ako to, že mi táto túra povinne patriaca do zápisníka každého klasického horolezca mohla ujsť. Po vyšantení, krochkaní a blaženosti nás oboch v týchto dĺžkach, sme prezuli lezečky za light wibramky a na krátkom lane prebehli súčasne ľahšie štyri dĺžky. Cestou sa pilier znovu zostrmil a tak sme sa trochu poistili asi tak v 1 dĺžke a po nej sme zbalili i laná, netušiac, že posledné dĺžky pred vrcholom nás zasa čaká strmé III-IV lezenie, ale to sme zvládli už nejako za pochodu. Vrchol štítu sme dosiahli po 6 hodinách lezenia, jedenia a fotografovania (bohužial iba na mobil). Bolo to asi 15 dĺžok (50m), teda nie 20 ako sľuboval popis pravdepodobne vychádzajúci z konopáča.

Cestou na samotný vrchol sme stretli v JV hrebeni, ktorý sem prichádza z Lomničáku tri borháky a pri zostupe 2 z nich využili na zlanenie do Bachledovej štrbiny (stačí jednoduché 50m lano, potom zlanenie na 2x). Preklučkujúc hrebeňom do Jordánovej štrbiny sme sa potom kodrcali Jordánkou - údolím lokrov, machov a svišťov až na Téryho chatu. Tak Jordánku už ďalších 20 rokov nemusím.

Všetkým čo to neliezli - túru vrelo odporúčam, nakoniec je to aj fajn nácvik na dlhšie alpské lezenie a zostupy. Pripájam pár fotiek nevalnej kvality (z mobilu) pre predstavu. A kedže sme nerobili summit foto (no summit photo), tak sme sa priznali k ceste zápisom do vrcholovej knihovničky.

PS: Na King Kongovi, v nedeľu Miro Komora s Jurom Milčákom našli stopy našej minulotýždňovej prítomnosti. Čo keby tak Dodo tiež fajčil Malrborky? (Papier ma iného vlastníka, ja používam kutáč.)

Nákres.

Nástup.

Nástup.

Prvá dĺžka.

Štvrtá dĺžka.

Bomba výhľady.

Asi 9. dĺžka.